Za úspechom stojí okrem driny, aj trochu šťastia
Moje príbehy / 2. februára 2016
Števo Svitko sa v tohtoročnom rely Dakar dostal do podobnej situácie. Iba necelých desať kilometrov pred tankovaním mu počas 9. etapy na trati došiel benzín.
„Bol som si vedomý, že musím zmobilizovať všetky svoje sily a vymyslieť, čo budem robiť. Najprv som si myslel, že pri mne možno zastaví iný jazdec a dá mi trochu benzínu. No potom som si uvedomil, že sme súperi a ten benzín mi dá možno tak stý jazdec, ktorému nejde o umiestnenie, ale skôr o zážitok.“
Dopĺňanie paliva zvyčajne býva po cca 200 kilometroch. Ak má etapa ťažší terén, napríklad pieskový, tankuje sa už po 180 kilometri.
„Ja si myslím, že práve kvôli terénu mi benzín došiel skôr. Sám som si večer pred etapou natankoval nádrž doplna. Inak si to ani neviem vysvetliť.“
Jeho hlavou sa aj pod vplyvom adrenalínu rodila myšlienka za myšlienkou. Plánoval tiež zavolať svojmu mechanikovi, aby mu doniesol benzín, no tým by iba zbytočne strácal drahocenný čas, a aj tak by mu ho nedoniesol.
„Myslel som si, že už je koniec a z pódiového umiestnenia bude iba sen. No potom mi ťuklo v hlave, že asi tak dva kilometre naspäť som v púšti zbadal ľudí. Našťastie sa mi podarilo naštartovať motorku. Posledných sto metrov som ju však k nim už len dotlačil.“
Števovým prvotným plánom bolo stočiť benzín z motorky domorodca. No ten ho hneď stopol. Z vlastných zásob mu dal dvojlitrovú fľašu s presne dvomi litrami benzínu.
„Ani sa mi nesnívalo, že by to mohlo takto dopadnúť. Mal som poriadne veľké šťastie v nešťastí.“
A či nemal problém dohovoriť sa?
„Čo by som to bol za motorkára, ak by som si nevedel vypýtať benzín. V tej chvíli by som aj rukami-nohami rozprával.“
