Nocľah, jedlo či oblečenie – bežné starosti aj na Dakare
Moje príbehy / 24. februára 2016
„Oproti vlaňajšku to bol úplný luxus. V karavane som spával ja a Viliam Tóth. Zvyšok tímu nocoval pod stanom. Lebo napríklad Zlatko, môj mechanik, cez noc dával dokopy motorku. Ak by v tom čase chodil z a do karavanu, pravdepodobne by ma zobudil. Všetci chceli pre mňa pripraviť čo najlepšie zázemie.“
Klimatizovaný karavan bol, ako vraví Števo, oproti minulému roku úplný luxus. Čo sa týka oblečenia, tým svoj kufor rozhodne nezaťažoval.
„So sebou som mal jedny cross topánky, troje krátkych nohavíc a asi dvadsať tričiek.“
A strava? Tá bola dobrá, no vraj jej bolo málo.
„Každý si zobral jedno jedlo a šiel jesť. Žiadne švédske stoly. Niekedy som bol z toho naozaj nervózny, pretože som často býval hladný. Raz ma to tak nahnevalo, že som to obišiel dvakrát. Za to som našťastie penalizáciu nedostal.“